Ženy z prvých transportov

Ženy z prvých transportov

2DSV12
Dĺžka:60 minút
Žáner:Dokument

Holokaust. Slovo, s ktorým sa nám spája bolesť, smrť, nenávisť, niečo s čím sa dejiny nedokážu plne vyrovnať. Dnešné generácie jeho obludnosť poznajú iba sprostredkovane. Netušia, koľko utrpenia priniesol a ako veľmi zasiahol do osudov miliónov ľudí. Tri preživšie, ktoré prehovorili v našich filmoch patria medzi posledných očitých svedkov prvých transportov z Popradu do koncentračného tábora Auschwitz.

1. Katarína FUTERWEIT, rodená Grünbergerová

(1925, Spišské Podhradie)

„My sme nevedeli, kde ideme, boli sme veľmi naivné. Došli sme do Auschwitz a tam bol strašný krik. SS-áci so zbraňami a kričali na nás. Hneď sme si museli dať veci dole, vyzliecť sa donaha a ostrihali nám vlasy. Bili nás, strašne bili a my sme sa toho veľmi báli. A tieto dievčatá, to sú teraz všetko viac ako deväťdesiatroční ľudia. Keď sa stretávame, o čom stále hovoríme? O lágri, čo sme spolu prežili. To nevie nik pochopiť. Len ten, čo tam bol.“

2. Matilda HRABOVECKÁ, rodená Friedmannová

(1924, Prešov – 2015, Bratislava)

"Stála som v rade na prídelové lístky a tu jedna pani: Ta kukaj šak vecej še ich vracilo, jak ich Hitler vykantril. Nechcelo sa im vracať ukradnutý, alebo arizovaný majetok. Ja si myslím, že človek, aby uspokojil svoje svedomie, že dobre robí, tak musí nájsť dôvod. Tak dôvod bol opäť ten smradľavý Žid, ktorý sa vrátil a bude nás vykorisťovať."

3. Laura ŠPÁNIKOVÁ, rodená Ritterová

(1922, Stropkov– 2022, Bratislava)

„Bola som si pozrieť náš dom. Gardista si ho obsadil. Oni si z toho nič nerobili. Boli ešte prekvapení, že prišli Židia naspäť. Nevítali nás.“

Dĺžka: 60 min

Holokaust. Slovo, s ktorým sa nám spája bolesť, smrť, nenávisť, niečo s čím sa dejiny nedokážu plne vyrovnať. Dnešné generácie jeho obludnosť poznajú iba sprostredkovane. Netušia, koľko utrpenia priniesol a ako veľmi zasiahol do osudov miliónov ľudí. Tri preživšie, ktoré prehovorili v našich filmoch patria medzi posledných očitých svedkov prvých transportov z Popradu do koncentračného tábora Auschwitz.

1. Katarína FUTERWEIT, rodená Grünbergerová

(1925, Spišské Podhradie)

„My sme nevedeli, kde ideme, boli sme veľmi naivné. Došli sme do Auschwitz a tam bol strašný krik. SS-áci so zbraňami a kričali na nás. Hneď sme si museli dať veci dole, vyzliecť sa donaha a ostrihali nám vlasy. Bili nás, strašne bili a my sme sa toho veľmi báli. A tieto dievčatá, to sú teraz všetko viac ako deväťdesiatroční ľudia. Keď sa stretávame, o čom stále hovoríme? O lágri, čo sme spolu prežili. To nevie nik pochopiť. Len ten, čo tam bol.“

2. Matilda HRABOVECKÁ, rodená Friedmannová

(1924, Prešov – 2015, Bratislava)

"Stála som v rade na prídelové lístky a tu jedna pani: Ta kukaj šak vecej še ich vracilo, jak ich Hitler vykantril. Nechcelo sa im vracať ukradnutý, alebo arizovaný majetok. Ja si myslím, že človek, aby uspokojil svoje svedomie, že dobre robí, tak musí nájsť dôvod. Tak dôvod bol opäť ten smradľavý Žid, ktorý sa vrátil a bude nás vykorisťovať."

3. Laura ŠPÁNIKOVÁ, rodená Ritterová

(1922, Stropkov– 2022, Bratislava)

„Bola som si pozrieť náš dom. Gardista si ho obsadil. Oni si z toho nič nerobili. Boli ešte prekvapení, že prišli Židia naspäť. Nevítali nás.“

Nájdi svoj film